Miesto je to tiché akoby zabudnuté. Uprostred zbesilo pádiaceho moderného veku upúta pozornosť táto nepatrná vyvýšenina neďaleko sútoku rieky Labe a Cidliny svojou tichou prítomnosťou, ktorú za letných horúčav rušia len koncertní majstri z okolitých polí a lúk.
A sme na začiatku
Sme na okraji obce Libice nad Cidlinou, v miestach, kde doslova „burácali“ dejiny. Spočiatku sa všetko vyvíjalo pokojne. S dobou bronzovou prišlo prvé osídlenie týchto miest. Potom bol až do konca 8 storočia nášho letopočtu pokoj. Teda do doby, kedy tu vyrástlo slovanské hradisko, chránené z jednej strany riekou a zo zvyšných rozsiahlymi lužnými lesmi.
To hlavné však prišlo až v storočí desiatom, teda skôr na jeho konci. A že to neboli udalosti iba miestneho formátu svedčí Kosmova kronika česká spomínajúca úmrtie kniežaťa Slavníka – zakladateľa významného rodu Slavníkovcov. Rodu, ktorý sa na vlastnej koži presvedčil, že byť úspešný a významný nie je vždy výhodné. Ako zjednotitelia severovýchodných a južných Čiech a so svojou snahou o vlastnú zahraničnú politiku sa Slavníkovci stali tŕňom v oku iného významného rodu – Přemyslovcov. Roku 999 bol celý rod Slavníkovcov v tunajšom sídle kniežaťa Soběslava vyvraždený, a to padlo do rúk Přemyslovcov. Tým sa to asi zapáčilo, pretože si v roku 1108 všetko zopakovali. Za obeť im tentoraz padol rod Vršovcov, všetko pod dohľadom kniežaťa Svätopluka. Aby sme však nehľadali len samé negatíva, prinesme tiež niečo pozitívne. Napríklad údajné narodenie druhého pražského arcibiskupa sv. Vojtecha. Teda jedna pani rozprávala…
Zo súčasnosti
Dnes už len vykopávky pripomínajú dobu, kedy tu stál palác, kostol, a dokonca aj mincovňa. Tragické udalosti ako keby privolali zánik tohto panského sídla. Posledná zmienka z roku 1130 už iba konštatuje existenciu hradiska, ktoré už však nemalo mať dlhé trvanie.
Dnes už len sochy sv. Vojtecha a sv. Radima smutne hľadí na miesta, kde sa žilo, ale aj bohužiaľ kruto umieralo. Ostatne ako v celej dlhej histórii planéty Zem.
